Ako prežiť a zároveň nepresnívať svoj život?!

Autor: Jozef Marček | 31.5.2012 o 17:06 | Karma článku: 13,64 | Prečítané:  2201x

    Dnes o tom ako sa v jednej „chorej" hlave mieša dobro so zlom alebo to čo je správne a čo zas nie. Začínam mať obavy že mám pokazený kompas ktorý by mi ukazoval cestu. Hneď na úvod by som si pomohol jedným citátom. „Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím."  ( Arthur Schopenhauer)    

 

Po tom ako som sa dva krát úspešne vyliečil z Rakoviny som si myslel že môj život bude ľahší. Ľahší z toho dôvodu že mám obrovskú životnú nazvime to skúsenosť za sebou, že si budem vedieť užívať život plnými dúškami, že si dokážem vychutnať každý jeden deň ako by mal byť posledný, každú voľnú chvíľu, že to čo som prežil na hranici života bude práve to závažie na miske váh ktoré mi v budúcnosti bude pomáhať lepšie žiť, že snažiť sa byť dobrým človekom niekedy môže priniesť aj momenty kedy budete ubližovať samému sebe pre prospech druhých, že vedieť o živote o niečo málo viac v podstate neznamená že ste na tom lepšie, že vidieť to čo ostatný nevidia a riešiť veci o ktorých druhý ani netušia nemusí byť vždy len príjemné, že...

...opak je asi pravdou...to všetko čím som si prešiel zo mňa spravilo o mnoho komplikovanejšiu osobu akou som bol predtým a istým spôsobom to spravilo môj život ťažším. Kedysi som bol SPONTÁNNY a nevadilo mi čo si o mne ľudia myslia. Konal som podľa aktuálnych pocitov a neriešil som možné následky môjho správania. Neriešil som či je to dobré alebo zlé, či tým niekomu ublížim alebo nie. Žil som si život rebela ktorý chcel byť stredobodom pozornosti za každú cenu. Dnes je všetko úplne inak. Nevravím že vyhľadávam samotu ale mám rád keď som sám doma a je všade pokoj a ticho. Každý moment a každé rozhodnutie je vyústením rozhodnutia hlavy (rozumu). Spontánnosť sa takmer nadobro vytratila. Vravím si áno spravím niečo akčné a spontánne a v tom sa naštartuje obranný mechanizmus...a čo keď sa niečo stane, čo potom, čo mi na to povie okolie.  Prílišná opatrnosť v mojom správaní ho zrejme negatívne ovplyvňuje. Deformuje. Chcel by som aspoň raz za čas vypnúť tento systém. Hodiť všetko za hlavu a robiť konečne to čo ma baví a to čo ma napĺňa bez toho aby som sa zamýšľal nad tým, či to je správne alebo nie. Začať myslieť viac na seba. Znie to pri tom tak jednoducho. Neviem ale asi očakávam od života príliš a som neskromný. Nevravím že nie som v živote šťastný ale...

Stále mi vŕta hlavou že prečo keď som dostal ten dar prežiť takúto chorobu tak že prečo mi nedali aj manuál na to ako žiť po nej...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?